V tomto článku na našej stránke budeme hovoriť o vonkajšom otitíde u psov, relatívne častej poruche, ktorá preto, je pravdepodobné, že ako opatrovatelia budeme musieť čeliť. Otitis je zápal vonkajšieho zvukovodu, ktorý môže alebo nemusí postihnúť tympanickú membránu a môže, ale nemusí byť sprevádzaný infekciou. Na jej vyliečenie je nevyhnutné identifikovať príčinu, ktorá ju spôsobuje, pretože ak sa neodhalí alebo priamo nelieči, môže sa stať chronickou.
Príznaky vonkajšieho otitis u psov
Ako sme už povedali, vonkajší otitis je zápal vonkajšieho zvukovodu v jeho vertikálnych a horizontálnych častiach, ktorý môže postihnúť tympanickú bulu. Príznaky budú závisieť od závažnosti a sú nasledovné:
- Aurikulárny erytém, to znamená začervenanie vnútri ucha v dôsledku zvýšenej krvi v danej oblasti.
- Väčšinou trasenie hlavou a škrabanie.
- Bolesť v danej oblasti.
- Ak existuje pridružená infekcia, dôjde k sekrécia.
- V prípadoch chronického vonkajšieho otitis u psov sa môže vyskytnúť otohematóm a dokonca aj hluchota.
Príčiny vonkajšieho otitis u psov
Primárne príčiny vonkajšieho otitis u psov sú nasledovné:
- Parazity.
- Mechanizmy precitlivenosti, ako sú atopická dermatitída a nežiaduce reakcie na jedlo, teda intolerancia aj pravá alergia. Tieto mechanizmy sú najčastejšou príčinou.
- Cudzie telá alebo trauma.
- Novotvary alebo polypy, ktoré blokujú kanálik, hoci táto príčina je bežnejšia u mačiek.
- Poruchy keratinizácie, ktoré vysušujú pokožku a súvisia s endokrinnými ochoreniami, ako je hypotyreóza.
- Nakoniec, za psím otitis externa môžu byť napokon aj autoimunitné ochorenia.
Iné faktory vonkajšieho otitis u psov
Hoci nie sú priamo zodpovedné za vonkajší zápal stredného ucha u psov, existujú aj iné prvky, ktoré prispievajú k vzniku, zhoršeniu alebo udržaniu tohto stavu. Sú nasledovné:
- Predisponujúce príčiny: hoci nestačia na spustenie vonkajšieho zápalu ucha, uľahčia jeho vznik. Medzi nimi je kyvadlový tvar uší niektorých psov, ako sú kokeri, čo sťažuje ventiláciu kanála, zvukovody s množstvom srsti ako u pudlov alebo veľmi úzke ako u šarpejov. Zvážte aj vlhkosť kanála u psov, ktorí často plávajú alebo sa kúpajú.
- Sekundárne príčiny: to sú tie, ktoré časom zhoršia vonkajší zápal stredného ucha. Aj keď sa vyliečia, ak sa nelieči primárna príčina, stav sa definitívne nevyrieši. Ide o infekcie spôsobené baktériami alebo hubami, čo je prípad vonkajšieho otitis u psov od Malassezia
- Pretrvávajúce faktory: sú faktory, ktoré fyzicky bránia lekárskej liečbe, ako sú hyperplázie, kalcifikácie alebo stenózy. Mohol sa použiť iba chirurgický zákrok. Chronifikácia vonkajšieho zápalu stredného ucha, teda jeho neliečenie, môže spôsobiť toto poškodenie a zápal stredného ucha, pri ktorom je bubienka poškodená alebo chýba a v obrat, môže to spôsobiť otitis interna Vidíme teda dôležitosť včasnej liečby akútneho vonkajšieho otitis u psov.
Je dôležité vedieť, že vytrhávanie chĺpkov vo zvukovode nezabráni vzniku otitis a môže dokonca predisponovať k jej utrpeniu.
Diagnostika vonkajšieho otitis u psov
Na diagnostikovanie zápalu vonkajšieho ucha u psov je potrebné hodnotiť stav bubienka, čo sa robí otoskopickým vyšetrením Problém je v tom, že pri hnisavých vonkajších zápaloch stredného ucha u psov nebude bubienok viditeľný, takže bude potrebné uchýliť sa k preplachovaniu alebo ušnému výplachu , ktoré navyše umožňuje vylúčiť prítomnosť hmôt alebo cudzích telies, výskyt akejkoľvek patologickej zmeny v potrubí a tiež podporuje účinok lokálnej liečby. Vyžaduje si celkovú anestéziu, pretože materiál by mohol prejsť do nosohltanu, čo by mohlo viesť k aspiračnej pneumónii.
Liečba vonkajšieho otitis u psov
Liečba, ktorú by mal vždy predpísať veterinárny lekár po otoskopickom vyšetrení a prípadne cytológii, je zameraná na kontrolu zápalu vývodua na odstránenie infekcií , ak nejaké existujú. Na tento účel sa uprednostňuje lokálna medikácia, to znamená aplikovaná priamo do potrubia, pretože bude mať nižšie riziko vedľajších účinkov ako systémová liečba a bude koncentrovanejšia.
Výnimkou z vyššie uvedenej liečby sú psy s léziami v kanáliku alebo u ktorých nie je možná lokálna liečba. Veterinár musí skontrolovať ucho po 7-15 dňoch, aby zistil, či je hojenie úplné. Okrem toho sa musí liečiť primárna príčina a korigovať predisponujúce alebo pretrvávajúce faktory.
