Dilatačná kardiomyopatia u psov: klinické príznaky, diagnostika a liečba

Obsah:

Dilatačná kardiomyopatia u psov: klinické príznaky, diagnostika a liečba
Dilatačná kardiomyopatia u psov: klinické príznaky, diagnostika a liečba
Anonim
Dilatačná kardiomyopatia u psov: Klinické príznaky, diagnostika a liečba Priorita načítania=vysoká
Dilatačná kardiomyopatia u psov: Klinické príznaky, diagnostika a liečba Priorita načítania=vysoká

Dilačná kardiomyopatia (veľké srdce u psov), ako už názov napovedá, je patológia, ktorá spôsobuje dilatáciu srdcových komôr (predsiení a komôr). Ide o závažné a progresívne ochorenie, pri ktorom svalové vlákna srdca začínajú degenerovať a strácať svoju funkciu. V dôsledku toho je ovplyvnená kontrakčná kapacita srdca aj plnenie komôr. Táto dysfunkcia často vedie k rozvoju kongestívneho srdcového zlyhania (CHF).

Pokračujte v čítaní tohto článku na našej stránke a dozviete sa viac o dilatačnej kardiomyopatii u psov, jej klinickej príznaky, diagnóza a liečba.

Čo je dilatačná kardiomyopatia psov?

Dilačná kardiomyopatia (veľké srdce u psov) sa považuje za idiopatické ochorenie, teda neznámeho pôvodu. Väčšia predispozícia k ochoreniu niektorých plemien, ako aj detekcia špecifických genetických mutácií u niektorých z týchto plemien však naznačuje, že patológia má genetický základ.

Táto patológia predstavuje 0,5 % kardiovaskulárnych ochorení, a preto je oveľa menej častá ako chlopňové patológie. Jeho evolúcia je však oveľa rýchlejšia a závažnejšia ako u chlopňových ochorení, a preto je nevyhnutné včas diagnostikovať dilatačnú kardiomyopatiu u psov.

Väčšia predispozícia k ochoreniu je u psov veľkých alebo obrích plemien, ako je doberman, boxer, mastif, írsky vlkodav alebo Pyreneje, medzi inými. Prevalencia ochorenia sa zvyšuje s vekom, pričom priemerný vek psov postihnutých dilatačnou kardiomyopatiou u psov osciluje medzi 4 až 8 rokov starý Zdá sa tiež, že muži sú chorí častejšie ako ženy.

Klinické príznaky dilatačnej kardiomyopatie u psov

Ako sme už spomenuli, dilatačná kardiomyopatia u psov (veľké srdce u psov) sa vyvíja progresívne. Spočiatku nastáva „asymptomatická alebo predklinická fáza“, v ktorej je ochorenie prítomné, ale nie sú pozorované žiadne klinické príznaky. Telo totiž uvádza do pohybu sériu kompenzačných mechanizmov, ktoré sa snažia zabrániť vzniku srdcového zlyhania. Po prekonaní týchto kompenzačných mechanizmov začína „klinická fáza“ ochorenia, v ktorej sa u zvieraťa vyvinú klinické príznaky srdca zlyhanie, ako napríklad:

  • Synkopy: sú to epizódy, ktoré sa vyskytujú pri náhlej strate vedomia, po ktorej nasleduje úplné, spontánne a zvyčajne náhle zotavenie. Je to spôsobené prechodným znížením prietoku krvi do mozgu.
  • Znaky ľavostranného srdcového zlyhania: hlavne respiračné príznaky ako kašeľ, tachypnoe (zvýšená frekvencia dýchania), dyspnoe (ťažkosti s dýchaním) a ortopnoe (respiračné ťažkosti, pri ktorých zviera zaujíma polohy, ktoré uľahčujú dýchanie, ako je natiahnutý krk, hlava hore alebo otvorenejšie predné končatiny).
  • Príznaky zlyhania pravého srdca: jugulárna distenzia, pozitívny jugulárny pulz a ascites.
  • Strata váhy.
  • Slabosť, letargia a netolerancia cvičenia.

Diagnostika dilatačnej kardiomyopatie u psov

Uskutočnenie včasná diagnostika je životne dôležité vzhľadom na to, že doba prežitia zvieraťa bude závisieť od momentu diagnózy sa robí.diagnostika, konkrétne stupeň srdcového zlyhania. Diagnóza ochorenia v počiatočnom štádiu je však komplikovaná úloha, pretože pacient na začiatku ochorenia nemá klinické príznaky. Z tohto dôvodu sa u predisponovaných plemien odporúča každoročne vykonávať skríningové testy na zistenie príznakov dilatácie u zvierat, ktoré sú ešte asymptomatické. Týmto spôsobom je možné zaviesť liečbu včas a zvýšiť tak pravdepodobnosť prežitia zvieraťa.

Diagnóza dilatačnej kardiomyopatie (veľké srdce u psov) bude založená na nasledujúcich bodoch:

  • Klinická anamnéza a anamnéza: váš veterinár sa vás opýta na prítomnosť ktoréhokoľvek z vyššie opísaných klinických príznakov, čo umožní dilatáciu kardiomyopatiu považovať za možnú diferenciálnu diagnózu.
  • Všeobecné vyšetrenie: váš veterinár vykoná všeobecné vyšetrenie vášho domáceho maznáčika, pričom bude venovať osobitnú pozornosť kardiopulmonálna auskultácia : ak zistí arytmie alebo šelesty, vykoná dodatočné vyšetrenia alebo vás pošle ku kardiológovi, aby ich vykonal.
  • Doplnkové testy: vrátane elektrokardiogramu, RTG hrudníka a echokardiogramu. Na elektrokardiograme možno nájsť zmeny, ako sú predčasné komplexy alebo ventrikulárne extrasystoly a fibrilácia predsiení. Rádiografia hrudníka ukáže kardiomegáliu (zväčšené srdce) a v závislosti od toho, či prevláda ľavostranné alebo pravé srdcové zlyhanie, možno vidieť pľúcny edém, pleurálny výpotok, dilatáciu kaudálnej dutej žily, hepatosplenomegáliu a ascites. Echokardiografia ukáže okrem iného aj dilatáciu komôr so stenčovaním stien srdca.

Ako sme už spomenuli, dilatačná kardiomyopatia je idiopatické ochorenie. Je však potrebné vziať do úvahy, že existuje viacero procesov, ktoré sú sekundárnym spôsobom príčinou zväčšeného srdca u psov bez toho, aby boli samy osebe dilatačnou kardiomyopatiou. Preto, aby sa dospelo k definitívnej diagnóze idiopatickej dilatačnej kardiomyopatie, musia byť najskôr vylúčené všetky procesy, ktoré sú sekundárne k dilatácii myokardu. Tieto procesy zahŕňajú:

  • Nutričné nedostatky: hlavne nedostatok taurínu a L-karnitínu. Zdá sa, že vegánska a bezobilná strava súvisí s dilatáciou srdca.
  • Infekčné choroby: vírusy ako parvovírus, herpesvírus, adenovírus a vírus psinky, baktérie ako rickettsie a spirochéty, parazity ako toxoplazma, Toxocara a Trypanosoma a huby.
  • Endokrinné ochorenia: ako je hypotyreóza, diabetes mellitus a feochromocytóm (nádor drene nadobličiek, ktorý produkuje nadbytok katecholamínov).
  • Biochemické zmeny: ako napríklad zmenená aktivita a koncentrácia mitochondriálnych enzýmov, zmenená kalciová homeostáza alebo zmenená membrána kalciových receptorov.
  • Kardiotoxické látky (lieky a toxické látky): vrátane chemoterapeutických liekov, ako je doxorubicín, histamín, katecholamíny, metylxantíny, vitamín D, etylalkohol, kob alt a olovo.

V prípade, že doplnkové testy potvrdia dilatáciu srdcových komôr a ak bol vylúčený akýkoľvek proces, ktorý spôsobuje dilatáciu srdca, váš veterinárny lekár stanoví diagnózu idiopatická dilatačná kardiomyopatia.

Liečba dilatačnej kardiomyopatie u psov

Pri liečbe dilatačnej kardiomyopatie je potrebné rozlíšiť, či ide o akútny alebo chronický proces.

akútne symptómy sa považujú za zdravotnú pohotovosť, ktorá si vyžaduje okamžitá liečba a hospitalizácia. Terapeutické ciele v prípadoch akútneho srdcového zlyhania sú optimalizácia srdcového výdaja, zlepšenie okysličovania a redukcia pľúcneho edému. Aby ste to dosiahli, liečba musí obsahovať:

  • Lieky pozitívne inotropy ako dobutamín na zvýšenie kontraktility srdca.
  • Kyslíková terapia, na zlepšenie okysličovania.
  • Diuretiká ako furosemid a vazodilatátory ako nitroprusid sodný, na zníženie pľúcneho venózneho tlaku a tým aj na zníženie pľúcneho edému.
  • Pleurocentéza a pleurálna drenáž, ak je prítomný pleurálny výpotok.
  • Lieky antiarytmiká, ako je digoxín a/alebo diltiazem, v prípade závažných srdcových arytmií.

Liečba chronických stavov má za cieľ zlepšiť kvalitu života zvieraťa a predĺžiť jeho prežitie. Ambulantná liečba liečba týchto pacientov by mala zahŕňať:

  • Pimobendan: je to jediný pozitívny inotrop, ktorý nemá chronotropné účinky, to znamená, že zvyšuje kontraktilitu bez ovplyvnenia srdcovej frekvencie. Okrem toho má vazodilatačné vlastnosti.
  • Diuretiká:ako je furosemid.
  • Zmiešané vazodilatanciá: ako sú ACE inhibítory.
  • Lieky antiarytmiká: ako je digoxín a/alebo diltiazem, v prípade závažných srdcových arytmií.
  • Diéta s nízkym obsahom sodíka a chlóru: môže sa odporučiť aj suplementácia taurínom a L-karnitínom, omega-3, koenzýmom Q10 a vitamín E.

Stručne povedané, dilatačná kardiomyopatia je závažné, smrteľné ochorenie, pre ktoré neexistuje žiadna kuratíva. Včasná diagnostika ochorenia, ako aj nasadenie adekvátnej farmakologickej liečby však budú rozhodujúce pre oddialenie objavenia sa závažných klinických príznakov a zvýšenie strednej dĺžky života postihnutých pacientov.

Odporúča: