Všetky korytnačky, vodné aj suchozemské, sa nachádzajú v rade Testudines, čo je veľmi stará skupina, hoci majú významné anatomické rozdiely s nájdenými fosílnymi záznamami. Korytnačky sú zvláštne zvieratá, vo všeobecnosti neškodné, ktoré skôr trpia následkami vplyvu ľudského konania, ktoré vystavilo mnohé druhy značnému riziku.
Pozývame vás, aby ste pokračovali v čítaní tohto článku na našej stránke, aby ste sa dozvedeli o rôznych zaujímavostiach o korytnačkách.
Chýbajú im zuby
Korytnačky nemajú zuby, to však v žiadnom prípade nie je obmedzenie kŕmenia, pretože niektoré druhy, ako napríklad morská korytnačka kožená (Dermochelys coriacea), ich majúkeratínové štruktúry na podnebí, okolo čeľuste a dokonca aj do pažeráka, ktoré im pomáhajú udržať a spracovať potravu.
Na druhej strane rôzne druhy, ako napríklad korytnačka zelená (Chelonia Mydas), ktorá nemá zuby ani spomínané keratínové štruktúry, sa spoliehajú na to, že zubatý tvar čeľuste pridrží riasy resp. vegetáciu, ktorou sa živia, keď sú dospelí.
Nemajú hlasivky
Jednou z najprekvapivejších kuriozít morských a suchozemských korytnačiek je, že im chýbajú hlasivky, no to im nebráni vydávať rôzne druhy zvukovna komunikáciu. Hoci nemôžeme jasne počuť zvuky, ktoré vydávajú tieto zvieratá, v skutočnosti ich vydávajú rôzne typy a frekvencie. Napríklad korytnačky vydávajú určité zvuky, najmä počas párenia.
Chýbajú im uši
Ďalšou zaujímavosťou o korytnačkách je, že nemajú vonkajšie ucho, teda nemajú uši, ale majú sluchový systém tvorený stredným a vnútorným uchom, ktorý im umožňuje počuť. Ďalšou zvláštnosťou je, že jeho ušný bubienok je na rozdiel od iných plazov obklopený kosteným labyrintom a nie šupinami.
V tomto zmysle, napriek tomu, že korytnačky nemajú uši, dokážu nielen počuť, ale aj komunikovať prostredníctvom rôznych typov zvukov a frekvencií, ako je uvedené vyššie.
Plášť je súčasťou chrbtice
Najvýraznejšou črtou Testudines je bezpochyby ich zvláštna ulita, ktorá poskytuje určitú ochranu pred niektorými predátormi a údermi, hoci jej tvrdosť sa u jednotlivých druhov líši. Táto štruktúra nie je exoskelet, je to modifikácia hrudného koša zvieraťa, ktorý je tiež súčasťou jeho chrbtice a rebier.
Táto štruktúra je u mnohých druhov tvorená rôznymi kosťami a hrubým obalom z keratínu, s výnimkou niektorých prípadov, kedy je škrupina mäkšia, pretože ju tvorí hrubá vrstva kože.
Nie všetky majú rovnaký typ krku
Všetky korytnačky sú zoskupené v poradí Testudines, ale sú rozdelené do dvoch podradov:
- Pleurodira (bočný krk): tie korytnačky, ktoré dokážu pohnúť hlavou do strán, sa nachádzajú, keď sa krčné stavce ohýbajú do strany.
- Cryptodira (skrytý krk): v tejto skupine sú tie, ktoré dokážu stiahnuť hlavu dovnútraškrupiny, pretože v tomto prípade môžu byť krčné stavce vertikálne ohnuté.
Existujú obrovské druhy
V rámci suchozemských korytnačiek existuje skupina 12 žijúcich druhov, ktoré sú známe ako galapágske obrovské korytnačky, ktoré sú v súčasnosti najväčšími korytnačkami existujú. Hoci, ako sme spomenuli, existuje niekoľko druhov, niektoré z nich môžu vážiť približne 400 kg a merať 1,8 metra.
Existuje aj ďalší obrovský druh, ktorý obýva súostrovie v Indickom oceáne, známy ako obrovská korytnačka Aldabra (Aldabrachelys gigantea). Tento druh je ten, ktorý je zobrazený na obrázku.
Komunikujú už pred narodením
Jedným zo zvláštnych faktov o morských korytnačkách je, že keď sú ešte vo vajci a nie sú ďaleko od vyliahnutia, dokážu počuť zvuky, ktoré vydávajú samice sa zoskupili vo vode, čím usmerňujú mláďatá. Mláďatá tiež vydávajú určité zvuky, aby komunikovali so zvyškom mláďat, ktoré sa ešte len majú narodiť, a týmto spôsobom sa synchronizujú na vyliahnutie.
Pohlavie určuje teplota
Ďalšou zaujímavosťou na korytnačkách je, že pohlavie vyliahnutého mláďaťa je určené teplotou. U niekoľkých druhov korytnačiek teda teplota média, kde sa vajíčka vyvíjajú, určuje pohlavie embryí, neexistuje však jediný proces:
- V niektorých prípadoch vysoké teploty spôsobujú, že sa tvorí viac samíc a menej samcov.
- V iných prípadoch sa samci tvoria, ak sú prechodné tepelné podmienky, zatiaľ čo samice sa tvoria, ak je teplota na jednom z koncov.
Existujú dokonca druhy, ako napríklad čínska korytnačka rybničná (Mauremys reevesii), u ktorých sa embryo pohybuje vo vajíčku, aby si vybralo lepšie teplotné podmienky, čo ovplyvňuje určenie pohlavia [1].
Chcete sa o tejto téme dozvedieť viac? Zistite, ako sa rodia korytnačky v tomto ďalšom článku.
Majú veľmi dlhú životnosť
Korytnačky, keď sú vo vajci a keď sa narodia, sú veľmi zraniteľné, najmä tie, ktoré žijú v prirodzených priestoroch, kde na ne číhajú predátori, aby sa nimi živili. Sú to však živočíchy, ktoré rýchlo rastú, čo im umožňuje rozvíjať sa tak, aby sa chránili hlavne ulitou. Keď tieto zvieratá dospejú, spomaľujú svoj vývoj a starnú pomaly, čo im dáva významnú dĺžku života viac ako 100 rokov, ako je to okrem iného aj v prípade korytnačky obrovskej (Chelonodis darwini).
Ako zvláštny fakt o korytnačkách súvisiaci s týmto bodom, Guinessova kniha rekordov uvádza jednu z najstarších korytnačiek, aké poznáme, Tu'i Malila [2], ktorý zomrel vo veku 188 rokov. Podobne v roku 2006 zomrela Adwaita, obrovská korytnačka Aldabra, ktorá žila v zoologickej záhrade v Indii a predpokladá sa, že mala viac ako 250 rokov, hoci sa to presne nevie. Na obrázku vidíme Adwaita.
Mnohým druhom hrozí vyhynutie
Zoznam kuriozít o korytnačkách končíme jedným z najničivejších údajov, a to tým, že nie je málo druhov korytnačiek, ktoré sú z rôznych dôvodov ohrozené. Napríklad v prípade prístavov majú na tieto zvieratá významný vplyv aspekty ako zmena klímy, znečistenie, lov, vedľajšie úlovky a nadmerné plavby loďou.
Môžeme spomenúť niekoľko prípadov korytnačiek, ktorým hrozí vyhynutie. Napríklad morská korytnačka kožená (Dermochelys coriacea) aj morská korytnačka obyčajná (Caretta caretta) sa považujú za zraniteľné; korytnačke zelenej (Chelonia mydas) hrozí vyhynutie; a korytnačka jastrabná (Eretmochelys imbricata) a španielska korytnačka obrovská (Chelonoidis hoodensis) a kriticky ohrozená korytnačka plochochvostá (Pyxis planicauda).
Ak vás to znepokojuje rovnako ako nás, neprestávajte pátrať a objavte v tomto ďalšom článku Ako pomôcť morským korytnačkám, ktoré patria medzi najohrozenejšie.
